Je síce pravda, že pred niekoľkými sekundami som uverejnila svoj predošlý článok, ale neviem chce sa mi písať. Je to lepšie odreagovanie sa, lepšie než by som sa učila účtovníctvo z ktorého máme zajtra školskú prácu, a ja prisahám nič neviem. A to sa mi stalo teraz druhý krát!!! 🙁
Slovo šmejd, vlastne je to o ľuďoch. Viem, je zvláštne ich nazvať „Šmejdmi“, pretože oni prakticky sú šmejdmi. Sú falošní, bezcitní, arogantní, bezočiví, egoistickí…. mám ďalej vymenuvávať? Asi viete o čom rozprávam. V každej spoločnosti sa vyskytne jeden alebo zopár šmejdov. Som zistila popri mojich tých pozorovateľských schopnostiach, že akí si prefíkaní ako líšky, prisahámbohu. A mimochodom, asi som vám ešte ani nespomínala aká som dobrá pozorovateľka. Všímam si aj také milichérnosti aké by unikli skoro každému. Ale nemožem to proste ovplyvňovať. Je to tak. Niekedy sa zamýšľam normálne, že pojdem študovať psychológiu…:DD
Naspäť k realite. Napríklad dnes som bola obvinená aj s mojou kamarátkou, pretože chodíme na kreatívne písanie, že nás učitelia uprednostňujú pred inými a že nás majú radšej. Dobre je síce pravda, že učitelia nás majú radšej ako iných, ale to je len z jediného dovodu. A to je že sa učíme. Nerozumiem jednoducho tomu, že prečo by som mala prestať chodiť na písanie, keď ma to baví a mám to rada a robím to vo svojom voľnom čase. A rada vylievam svoje pocity do slov. Pretože človek veľakrát nedokáže nič povedať, hovoria zaňho jeho napísané slová. A popravde pomáha mi to s únikom pred realitou. Je pravda, že sa nemožem skrývať pred realitou, ale na istý čas sa azda možem utiahnuť, či nie?
Jednoducho to nepochopím, všetci tvrdia, že majú 16-17-18 rokov. Ale sa správajú poniektoré/í na 12-13 ročných. Nedokážem pochopiť prečo sa jednoduchá hádka nedokáže vysvetliť normálne bez krikov, bez urážok, bez nadávaní. Pretože u nás panuje to, nadávky, krik, urážky. Nedokážu tolerovať iných a vypočuť si názor aj iný než je ich. Proste to sú také maličkosti , ale človeka to tak dokáže vyviesť z miery. Už som sa naučila ovládať pred ostatnými. Tým nehovorím, že som trpela nejakými psychickými problémami či čo, ja len hovorím, že oni naozaj len sledujú tvoju reakciu a hľadajú tvoje achilové miesto, na ktoré možu zaútočiť a zneškodniť. Milujem ten škodorastný úsmev na sebe samej, keď do mňa hučia a ja len prikývam, jednoducho proste, už ma nič nedokáže vyviesť z miery. Sebaovládanie základ! Páni milí, niekedy by už bolo načase zamyslieť sa nad tým ako možete uraziť správaním niekoho druhého. Aj keď to bol aj necielený žart, človek to može zobrať osobne a puff je po žarte. Ale priznám sa aj ja niekedy dusím v sebe svoj hnev niekedy priveľmi dlho a častokrát si to odnesú tí, ktorí za nič nemožu. Niekedy to tak býva, smola. Ja keď som podráždená, či mám zlý deň alebo sa niečo stalo, poznajú ma väčšinou, moj výraz tváre, keď sa nechem s nikým rozprávať a ani sa na nikoho neodhodlám usmiať. Takýchto dní mávam málo, ale dnešok je výnimkou taktiež. Preto som sa rozhodla vpísať svoj hnev do slov. Je to lepšie ako niekoho uraziť…….
xoxo GG