Invisible Girl

Výstižný názov. Asi najlepší čo mi za posledný deň zišiel na um. Pravdou je, že so chcela napísať príspevok už oveľa skor, ale upchalo sa mi spisovateľské črevo..:D

Kolotoč…. v tom slova zmysle, že všetko je monotómne a potrebujem zmenu čo najskor. Ale akú? Veď ani neviem, čo by som chcela zmeniť, nieto, že už chcem zmenu… V podstate ide o školu. Každý mi nahovára, že moj život je aký ľahký, že na zajtra mám jedinú povinnosť a tým je, že sa mám naučiť 2 strany z ekonomiky. Ale pritom to vobec nie až také jednoduché. Ale priznávam v niečom majú pravdu, to áno. Ale nesúhlasím, výrazne, že mi hovoria, že moj život je ľahký. Pretože to tak nie. Každodenne sa nás vyvíja taký nátlak, požaduje sa od nás, že máme vedieť všetko. pritom učitelia vedia tiež len jeden predmet. Potom prečo máme my vedieť všetko?????

Niekedy mám pocit, že moj život sa krúti len okolo školy a v podstate zanedbávam svoju „mladosť“. Pretože každé ráno vstávam o 5tej, oblečiem sa, raňajky, do školy, v škole som do pól 3. Prídem domov o 4tej, som na mobile 30 minút. Učím sa do 7mej, blogujem, keď sa mi zíde čas. Nakŕmim svojich domácich miláčikov, kúpeľ, kniha 15 minút. SPÁNOK!!!

A o tomto je moj život. Som už ako robot. Každý deň tie isté činnosti, aktivity, ľudia. Myslela som si, že keď prídem na strednú budem každý deň zažívať niečo vzrušujúce, niečo zábavné. Ale nie. Síce som spoznala plno nových ľudí, kamarátov, učiteľov. Aj zopár falošných ľudí, ale všetko to isté. Teraz nehovorím hej, že sa chcem zabiť alebo niečo podobné. Ja len hovorím, že v živote každého človeka nastane niekedy skrat, keď proste túži po zmene, po zmene prostredia, ľudí a všetko zahodiť za hlavu a začať odznova. Niekedy si naozaj prajem, začať všetko odznova. Ale čím viac začíname odznova, tým viac strácame kontrolu nad sebou, pretože chceme stáť pevnými nohami na zemi. A to proste jednoducho vždy nejde. Musíš prekonávať aj prekážky, aby si zažil niečo príjemné. A ako sa hovorí, za každou búrkou raz vyjde slnko….

xoxo GG